Blog

Vážené dámy a páni,

ako mnohí z Vás už určite vedia, od 25. mája 2018 nadobudne účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Toto nariadenie je už v súčasnosti široko diskutované a bežne sa označuje ako nariadenie GDPR.

Dovoľujeme si Vás informovať, že naša kancelária sa otázke implementácie GDPR veľmi intenzívne venuje, zúčastňuje sa potrebných školení a pripravuje potrebnú právnu dokumentáciu, to všetko za účelom, aby sme našim klientom umožnili hladkú a plynulú implementáciu nariadenia GDPR do svojich interných procesov.

Základom implementácie je audit aktuálnej situácie riadenia ochrany osobných údajov v prevádzke jednotlivých klientov (posúdenie rizík, GAP analýza, posúdenie opatrení, posúdenie aktuálne používanej dokumentácie na úseku ochrany osobných údajov a riadenia rizika z pohľadu GDPR) a následné prijatie potrebných opatrení. Sme pripravení Vám v tomto procese pomôcť.

Aktuálne sa stále očakáva prijatie ďalších vykonávacích predpisov na národnej úrovni, tzn. na intenzívne riešenie otázok GDPR je stále pomerne dosť času. Bez ohľadu na to – a vzhľadom na skutočnosť, že porušenie povinností podľa GDPR otvára možnosť uloženia vysokých sankcií – je vhodné začať s prvými krokmi prípravy na implementáciu GDPR čím skôr.

V prípade záujmu o riešenie otázok GDPR sa na nás neváhajte obrátiť.

Vážení klienti,

Dovoľujeme si Vám oznámiť, že naša kancelária je v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora tzv. oprávnenou osobou na komunikáciu a výkon registrácie vo vzťahu k Registru Partnerov Verejného Sektora, ktorý bol zriadený od 1.2.2017; oprávnenými osobami sú pritom len advokáti, notári, banky, pobočky zahraničnej banky, audítori, daňoví poradcovia, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.

Povinnosť registrácie v Registri partnerov verejného sektora sa vo všeobecnosti vzťahuje na každý subjekt, ktorý pracuje s verejnými zdrojmi (štátne zákazky, eurofondy, atď.), v niektorých prípadoch sa vzťahuje dokonca na subdodávateľov, ktorý s verejnými zdrojmi pracuje len nepriamo, cez hlavného partnera.

V prípade ďalších otázok sa na nás neváhajte obrátiť.

  • Nová úprava tzv. “iných kapitálových fondov” v slovenských kapitálových spoločnostiach

http://camit.sk/it/news/13136_la-nuova-regolamentazione-dei-c-d-altri-fondi-di-capitale-in-societa-di-capitali-slovacche

  • GDPR

http://camit.sk/sk/novinky/11947_gdpr-velmi-strucne-zhrnutie

  • Zodpovednosť spoločníka kapitálovej spoločnosti po novelizácii Obchodného zákonníka s účinnosťou od 1.1.2018

http://camit.sk/it/news/11594_la-responsabilita-del-socio-di-societa-di-capitali-slovacca-con-la-riforma-del-codice-di-commercio-in-vigore-dal-1-1-2018

  • Rozšírenie účinnosti kolektívnych zmlúv v Slovenskej republike 

http://camit.sk/it/news/11241_lestensione-dei-contratti-collettivi-di-lavoro-in-slovacchia

  • Právna úprava cezhraničného vysielania zamestnancov 

http://camit.sk/it/news/9551_la-disciplina-slovacca-del-distacco-transfrontaliero-di-lavoratori-subordinati

  • Platobný rozkaz vydaný na základe elektronického návrhu na Slovensku

http://camit.sk/it/news/8819_lintroduzione-del-decreto-ingiuntivo-telematico-in-slovacchia

  • Premlčanie v obchodných záväzkových vzťahoch v Slovenskej republike

http://camit.sk/it/news/8093_la-prescrizione-nei-rapporti-commerciali-in-slovacchia

  • Vznik daňových povinností v Taliansku pre spoločnosť so sídlom na Slovensku

http://camit.sk/it/news/7440_lassoggettabilita-agli-obblighi-fiscali-in-italia-di-societa-con-sede-legale-in-slovacchia

  • Zápis obmedzení právomocí konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným na Slovensku

http://camit.sk/it/news/6310_liscrizione-delle-limitazioni-ai-poteri-degli-amministratori-di-societa-a-responsabilita-limitata-in-Slovacchia

  • Trestná zodpovednosť právnických osôb (2. časť)

http://camit.sk/it/news/6961_la-nuova-disciplina-sulla-responsabilita-penale-delle-persone-giuridiche-parte-2

  • Trestná zodpovednosť právnických osôb (1. časť)

http://camit.sk/it/news/5799_la-nuova-disciplina-sulla-responsabilita-penale-delle-persone-giuridiche-parte-1

 

 

 

Vážení klienti,

keďže množstvo Vašich podnikateľských aktivít má medzinárodný charakter, pri ktorom často dochádza k vysielaniu zamestnancov z materských firiem do slovenských dcérskych spoločností, prípadne v obchodných vzťahoch často vystupujete ako prijímatelia služieb poskytovaných zahraničnými dodávateľmi, chceli by sme Vás upozorniť na novú legislatívu dotýkajúcu sa práve cezhraničného vysielania zamestnancov.

Dňa 18. 6. 2016 nadobudne účinnosť zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb (ďalej len „zákon o cezhraničnej spolupráci“), ktorý predovšetkým spresňuje podmienky vysielania zamestnancov z iných členských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky. Nová právna úprava zavádza celý rad povinností tak vysielajúcim zahraničným zamestnávateľom, ako aj prijímateľom služieb, ktoré sú prostredníctvom vyslaných zamestnancov poskytované. Zákon o cezhraničnej spolupráci novelizuje okrem iného aj vybrané ustanovenia Zákonníka práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Dôvodom pre prijatie zákona je predovšetkým povinnosť Slovenskej republiky transponovať do svojho právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. V zmysle zdôvodnenia predloženého zákonodarcom je cieľom zavádzanej právnej úpravy prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov a taktiež ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu, čím sa má docieliť zabránenie zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva v SR.

Výsledkom inak ušľachtilých zámerov ochrany zamestnancov je však v zásade vznik ďalšej administratívnej záťaže pre podnikateľov. Zákon o cezhraničnej spolupráci zavádza v prvom rade množstvo povinností pre tzv. hosťujúcich zamestnávateľov, t.j. zamestnávateľom usadených v inom členskom štáte, ktorí vysielajú zamestnancov na územie SR, medzi ktoré patrí najneskôr v deň vyslania v listinnej alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje o svojom 1. obchodnom mene a sídle, 2. identifikačnom čísle a registri, v ktorom je hosťujúci zamestnávateľ zapísaný, 3. predpokladanom počte vyslaných zamestnancov, 4. osobných údajov o vyslaných zamestnancoch, 5. dni začatia a skončenia ich vyslania, 6. mieste výkonu práce, 7. názve poskytovanej služby prostredníctvom vyslaného zamestnanca a 8. je potrebné tiež určiť poverenú osobu na doručovanie písomností, ktorá sa bude počas vyslania nachádzať na území SR.

Okrem toho je povinný hosťujúci zamestnávateľ počas vyslania zabezpečiť, aby v mieste výkonu práce vyslaného zamestnanca bola uchovaná: (i) pracovná zmluva alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom, (ii) evidencia pracovného času vyslaného zamestnanca a (iii) doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania. Aby nových povinností nebolo málo, v prípade potreby môže kontrolný orgán – inšpektorát práce – dokonca požadovať zabezpečenie prekladu dokumentov do slovenského jazyka.

Prostredníctvom novelizácie Zákonníka práce dochádza aj k upresneniu vymedzenia pojmov ako vyslanie zamestnanca, vysielajúci zamestnávateľ a vyslaný zamestnanec. V skutočnosti spadá pod vyslanie prakticky akékoľvek vyslanie zahraničného zamestnanca hosťujúcim zamestnávateľom za účelom poskytnutia služby v SR, ak keď by jeho trvanie malo trvať hoc len jeden deň.

Novela ďalej zvyšuje právnu ochranu vyslaného zamestnanca, ktorý sa môže v prípade, ak mu hosťujúci zamestnávateľ nevyplatí splatnú mzdu, domáhať jej zaplatenia u osoby – dodávateľa služby na území SR, ktorú priamo subdodáva hosťujúci zamestnávateľ, čo je v praxi najčastejšie domáci podnikateľ, pre ktorého sú služby poskytované.

Od účinnosti novely vznikajú povinnosti aj slovenským zamestnávateľom v prípade, ak vysielajú zamestnancov za účelom poskytovania služieb do zahraničia. Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu EÚ len na základe písomnej dohody. Takáto dohoda musí obsahovať najmä údaje o dni začatia a skončenia vyslania, druhu práce, mieste výkonu práce a o mzdových podmienkach počas vyslania. Pri takomto vyslaní je potrebné, aby domáci zamestnávateľ rešpektoval skutočnosť, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Navyše, domáci zamestnávateľ je povinný pred vyslaním informovať svojho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v členskom štáte vyslania, pričom informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky je povinný oznámiť písomne.

Slovenskí zamestnávatelia by však mali byť ostražití aj pri prijímaní služieb alebo prác vykonávaných prostredníctvom zahraničných alebo domácich dodávateľov a nimi vyslaných zamestnancov. Zákonom o cezhraničnej spolupráci sa totiž novelizuje aj zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý ukladá inšpektorátu práce uložiť domácemu odberateľovi služby pokutu za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ služby nelegálne zamestnáva, a to pri cezhraničnom poskytovaní služby po dobu presahujúcu päť dní a pri vnútroštátnej alebo cezhraničnej dodávke práce okamžite. Minimálna výška pokuty je 2.000 Eur, pričom však môže dosiahnuť až 200.000 Eur. Skutočnosť, či poskytovateľ služby neposkytuje práce alebo služby prostredníctvom nelegálne zamestnaných osôb, je povinný preveriť samotný odberateľ, a to tak, že si od poskytovateľa vyžiada potrebné doklady preukazujúce riadne zamestnávanie osôb, ktorými sú práce vykonávané.

V prípade, ak predpokladáte, že zavádzané opatrenia zákona o cezhraničnej spolupráci sa môžu dotýkať aj Vašej spoločnosti a niektoré z vyššie uvedených povinností by sa Vám zdali nejasné, radi Vám v uvedenej veci poradíme.

Vážený klient,

na Slovensku dňom 01.01.2015 nadobudol účinnosť nový zákon (č. 307/2014 Z.z.), ktorý je zameraný na oznamovanie protispoločenských aktivít (tzv. whistleblower protection act). Tieto sú v definované  v zákone; ide napríklad o machinácie vo verejnom obstarávaní, korupciu alebo niektoré hospodárske trestné činy a správne delikty, ktoré ohrozujú verejné záujmy.
Povinnosti vyplývajúce zo zákona sa týkajú najmä zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov. Títo sú povinní do 6 mesiacov od účinnosti zákona, t.j. do 30.06.2015 prijať  vnútorný systém vybavovania podnetov svojich zamestnancov, ktorí svojim „podnetom“ (ktorý môže byť aj anonymný!) upozornia na nekalé aktivity zamestnávateľa, kolegov, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom práce. Zamestnávateľ je zároveň povinný ustanoviť zodpovednú osobu, ktorá môže, ale nemusí byť z radov zamestnancov a ktorej môžu zamestnanci adresovať svoje podnety. Dôležité je, aby táto osoba podliehala len priamo štatutárnemu zástupcovi zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť, aby bolo možné podať podnet 24 hodín denne, preto sa predpokladá zriadenie osobitnej webovej služby k tomuto účelu alebo iný systém, ktoré zabezpečí túto funkciu.

Každý oznamovateľ podlieha ochrane, ktorej rozsah stanovuje zákon. Napríklad zamestnávateľ je oprávnený urobiť určité pracovnoprávne úkony voči zamestnancovi len so súhlasom inšpektorátu práce! Úkon bez takéto súhlasu by bol neplatný. Tiež, zamestnanec, ktorý podal podnet a voči ktorému následne zamestnávateľ urobil niektorý pracovnoprávny úkon môže požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti takéhoto úkonu. Týmto sa účinnosť pozastaví na 14 dní a v tomto období bude zamestnanec vyzvaný, aby podal návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci.

Zamestnanec, ktorý podal podnet a ktorý bol v konečnom dôsledku účinný v tom, že došlo k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o vine, resp. o existencii správneho deliktu, môže požiadať o odmenu Ministerstvo spravodlivosti SR.

Jednou z povinností zamestnávateľ (v rámci vytvorenia vnútorného systému vybavovania podnetov) je prijatie vnútorného predpisu, ktorý musí obsahovať podrobnosti o:

a) podávaní podnetov,
b) preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,
c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,
d) evidovaní podnetov,
e) oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,
f) spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

V prípade nesplnenia uvedených povinností môže inšpektorát uložiť pokutu do výšky 20.000 EUR.
S prípravou predpisu a so zabezpečením plnenia povinností, ktoré vyplývajú zo zákona pre Vašu spoločnosť, sme pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť.
V prípade otázok sme Vám plne k dispozícii.